Aké skúšky sú potrebné na vyhlásenie o zhode podľa PPWR?

Musí sa každý obal laboratórne preskúmať pred vyhlásením PPWR?

Z PPWR nevyplýva všeobecná povinnosť vykonávať rovnaký súbor laboratórnych skúšok pre každý typ a každú šaržu obalu.

Výrobca však musí preukázať, že obal spĺňa požiadavky, ktoré sa naň vzťahujú.

Dôkazom môže byť podľa okolností:

• laboratórna správa,
• technická špecifikácia,
• materiálová dokumentácia,
• výsledok výpočtu,
• posúdenie návrhu,
• správa dodávateľa,
• dokument o pôvode recyklovaného materiálu,
• posúdenie vykonané podľa príslušnej normy alebo metodiky,
• kombinácia viacerých rôznych dôkazov.

Skúška je obzvlášť dôležitá vtedy, keď bez merania nemožno spoľahlivo potvrdiť vlastnosť vyžadovanú PPWR.

Príloha VII PPWR – akú úlohu zohrávajú výsledky skúšok?

Príloha VII stanovuje postup posudzovania zhody a požiadavky na technickú dokumentáciu.

Dokumentácia má umožniť posúdenie zhody obalu s príslušnými požiadavkami a zahŕňať technické informácie a dôkazy umožňujúce pochopiť spôsob vykonania posúdenia.

V praxi môže obsahovať okrem iného:

• výsledky konštrukčných výpočtov,
• výsledky vykonaných skúšok,
• správy o skúškach,
• materiálové špecifikácie,
• posúdenia týkajúce sa príslušných požiadaviek PPWR.

Formuláciu „správy o skúškach“ preto netreba vykladať ako príkaz vykonávať ľubovoľné testy bez predchádzajúceho určenia vlastnosti, ktorú majú potvrdiť.

Ako určiť, aké skúšky PPWR sú potrebné?

Najlepším východiskovým bodom je matica požiadaviek pre konkrétny typ obalu.

Pri každej požiadavke postupne odpovedz:

1. Uplatňuje sa už požiadavka?
2. Týka sa tohto druhu obalu?
3. Akú vlastnosť treba preukázať?
4. Aké údaje už máme?
5. Je dokument dodávateľa dostatočne presný?
6. Existuje vhodná metóda posúdenia alebo norma?
7. Zostáva bez skúšky významná neistota?
8. Akú vzorku treba preskúmať, aby bol výsledok reprezentatívny?

Až na konci tejto analýzy je vhodné pripraviť objednávku pre laboratórium.

Aké skúšky môžu byť potrebné pre PPWR – mapa požiadaviek

Nejde o „povinný balík skúšok“. Je to mapa ukazujúca, kde môže byť meranie alebo skúška jedným zo spôsobov preukázania zhody.

Skúšanie ťažkých kovov v obaloch – kedy je potrebné?

Článok 5 nariadenia (EÚ) 2025/40 o obaloch a odpade z obalov zachováva obmedzenia týkajúce sa celkového obsahu olova, kadmia, ortuti a šesťmocného chrómu v obaloch a ich zložkách, s prihliadnutím na stanovené výnimky.

To automaticky neznamená, že každú dodávku každého kartónu treba posielať do laboratória.

Najprv sa oplatí overiť:

• zloženie materiálu,
• pôvod suroviny,
• farby a pigmenty,
• povlaky,
• dokumentáciu dodávateľa,
• predchádzajúce výsledky týkajúce sa presne rovnakej špecifikácie.

Ak je dokumentácia nedostatočná alebo je riziko zvýšené, laboratórne skúšanie môže byť najspoľahlivejším spôsobom na odstránenie nedostatku.

Skúšanie PFAS – mimoriadne dôležité pre obaly určené na styk s potravinami

Od 12. augusta 2026 článok 5 ods. 5 stanovuje konkrétne limity PFAS pre obaly určené na styk s potravinami.

Nariadenie (EÚ) 2025/40 o obaloch a odpade z obalov používa tri referenčné úrovne:

• 25 ppb pre jednotlivú PFAS stanovenú cielenou analýzou,
• 250 ppb pre primerane stanovený súčet PFAS,
• 50 ppm pre PFAS vrátane polymérnych PFAS.

Pri takejto požiadavke môže mať laboratórna správa veľmi veľký význam, najmä ak dodávateľ nie je schopný predložiť dostatočné dôkazné materiály.

Nemalo by sa však jednoducho objednať skúšanie pod názvom:

„test PPWR“.

Laboratórium by malo vedieť, ktoré kritérium článku 5 ods. 5 sa má posúdiť a aký druh materiálu je predmetom skúšania.

Stačí na PFAS skúšanie celkového fluóru?

Nie vždy.

Stanovenie celkového fluóru môže byť užitočným skríningovým nástrojom, ale samotný výsledok nie je automaticky rovnocenný obsahu PFAS.

Fluór môže pochádzať aj z iných zdrojov.

Preto je pri interpretácii výsledku potrebné rozumieť:

• čo metóda presne meria,
• aká je medza stanoviteľnosti,
• či výsledok umožňuje vzťahovať sa na prahové hodnoty PPWR,
• či sú potrebné ďalšie cielené analýzy.

Správa „total fluorine“ bez dodatočnej interpretácie by sa v dokumentácii nemala automaticky uvádzať ako úplné testovanie zhody PFAS.

Treba recyklovateľnosť obalu skúmať v laboratóriu?

Recyklovateľnosť v PPWR nie je jednoduchým chemickým parametrom, ktorý možno potvrdiť jediným meraním.

Článok 6 vytvára systém založený na kritériách dizajnu na účely recyklácie a neskôr aj recyklácie vo veľkom rozsahu.

Význam môžu mať:

• hlavný materiál,
• podiely materiálov,
• etikety,
• lepidlá,
• povlaky,
• uzávery,
• farbivá,
• správanie prvkov počas triedenia a recyklácie.

V určitých systémoch hodnotenia sa môžu vyžadovať laboratórne testy alebo procesné skúšky, ale oficiálne hodnotenie podľa PPWR musí napokon zodpovedať kritériám a metodikám stanoveným pre príslušnú kategóriu obalov.

Súkromný test recyklovateľnosti môže byť užitočným dôkazom, ale nemal by sa automaticky považovať za konečnú triedu PPWR nezávisle od platných delegovaných aktov.

Treba obsah recyklátu potvrdzovať laboratórnym testovaním?

V mnohých prípadoch nebude kľúčová klasická chemická analýza hotového obalu, ale spoľahlivá dokumentácia pôvodu a podielu recyklovaného materiálu.

Článok 7 stanovuje minimálne podiely plastu pochádzajúceho z recyklácie po spotrebiteľovi pre určité kategórie plastových obalov.

Na preukázanie podielu tak môžu byť významné:

• údaje výrobcu suroviny,
• špecifikácia plastu,
• dokumentácia reťazca kontroly pôvodu,
• informácie o šarži materiálu,
• príslušné certifikáty alebo systémy overovania, ak sa používajú.

Metódu preukázania treba prispôsobiť konečným pravidlám platným pre článok 7, a nie predpokladať, že jediné laboratórne testovanie hotového obalu vždy určí zákonom požadovaný podiel PCR.

Aké testy môžu byť potrebné na preukázanie minimalizácie obalu?

Článok 10 vyžaduje obmedzenie hmotnosti a objemu obalu na minimum nevyhnutné na zachovanie funkčnosti.

Test tu zvyčajne neslúži na odpoveď „či obal váži 38 g“, ale na preukázanie, prečo nie je možné bezpečne znížiť hmotnosť napr. na 34 g.

V závislosti od funkcie môžu byť užitočné:

• skúšky stlačením,
• pádové skúšky,
• skúšky prepichnutím,
• skúšky tesnosti,
• skúšky bariérových vlastností,
• prepravné skúšky,
• validácia na výrobnej linke,
• skúšky trvanlivosti výrobku.

Nie sú automaticky povinné pre každý obal. Mali by zodpovedať funkcii, ktorú spoločnosť uvádza ako obmedzenie ďalšej minimalizácie.

Ako testovať opakovane použiteľné obaly?

Pri opakovane použiteľných obaloch je dôležitá schopnosť absolvovať ďalšie rotácie pri zachovaní vlastností umožňujúcich opätovné použitie.

V závislosti od formátu môže hodnotenie vyžadovať testy týkajúce sa:

• mechanickej odolnosti,
• odolnosti voči opakovanému čisteniu,
• tesnosti,
• degradácie materiálu,
• funkčnosti uzáverov,
• bezpečnosti následných cyklov používania.

Rozsah treba vzťahovať na požiadavky článku 11 a príslušné metódy a kritériá platné pre konkrétny formát.

Vyžaduje PPWR skúšky pevnosti obalu?

Neexistuje jedno pravidlo, ktoré by každému obalu nariaďovalo skúšku pádom, stlačením alebo vibráciami.

Mechanické skúšky však môžu byť veľmi dôležitým dôkazom, ak:

• pevnosť obmedzuje možnosti minimalizácie,
• prepravný obal musí odolať určitému zaťaženiu,
• znížila sa plošná hmotnosť materiálu,
• zmenila sa konštrukcia,
• spoločnosť chce preukázať, že ľahší variant nespĺňa požadovanú funkciu.

Správa zo skúšky je potom funkčným dôkazom, a nie „skúškou PPWR“ v zmysle univerzálnej právnej skúšky.

Obaly určené na styk s potravinami môžu vyžadovať skúšky vyplývajúce aj z iných predpisov

PPWR nenahrádza právne predpisy týkajúce sa materiálov a predmetov určených na styk s potravinami.

Preto môže súbor skúšok pre obal potravín vyplývať súčasne z:

• PPWR,
• nariadenia (ES) č. 1935/2004,
• predpisov týkajúcich sa konkrétneho materiálu,
• iných príslušných aktov práva EÚ.

Migračná skúška vykonaná na účely predpisov o materiáloch určených na styk s potravinami nie je automaticky skúškou všetkých požiadaviek PPWR.

Analogicky skúška PFAS podľa článku 5 ods. 5 PPWR automaticky nepotvrdzuje úplnú zhodu materiálu s predpismi o materiáloch určených na styk s potravinami.

Možno použiť správu o skúške získanú od dodávateľa?

Áno, ak možno dôveryhodne preukázať, že sa správa vzťahuje na materiál alebo obal, ktorý používaš.

Pred zaradením správy do dokumentácie over:

• kód produktu,
• názov materiálu,
• verziu alebo revíziu,
• výrobcu vzorky,
• dátum skúšky,
• metódu,
• rozsah analyzovaných parametrov,
• výsledky a jednotky,
• medze stanoviteľnosti,
• či materiál po skúške nebol zmenený.

Správa týkajúca sa „paper packaging sample“ bez kódu a verzie má výrazne nižšiu dôkaznú hodnotu než správa jednoznačne spojená s aktuálnou špecifikáciou.

Je potrebné skúšať každú šaržu obalov?

PPWR nestanovuje všeobecné pravidlo laboratórneho skúšania každej šarže každého obalu.

Výrobca však musí zabezpečiť, aby výroba zostala v zhode s technickou dokumentáciou a posúdeným typom.

To znamená potrebu primeraného systému kontroly výroby.

Frekvencia skúšok môže závisieť od:

• rizika,
• stability procesu,
• premenlivosti suroviny,
• zmeny dodávateľa,
• požiadaviek konkrétnej normy,
• iných príslušných predpisov.

Ak iné predpisy alebo použitá metóda vyžadujú skúšanie každej šarže, treba takúto povinnosť, samozrejme, zohľadniť. Nevyplýva však automaticky zo samotného slova „PPWR“.

Musí každú skúšku PPWR vykonať akreditované laboratórium?

PPWR nestanovuje jedno všeobecné pravidlo, podľa ktorého musí každú skúšku tvoriacu súčasť dokumentácie vykonať akreditované laboratórium.

Neznamená to, že status laboratória nemá význam.

Pri posudzovaní dôveryhodnosti dôkazu je vhodné overiť:

• spôsobilosť laboratória,
• rozsah akreditácie, ak má akreditáciu,
• použitú metódu,
• validáciu metódy,
• medze detekcie a stanoviteľnosti,
• systém zabezpečenia kvality.

Okrem toho môže konkrétna norma, vykonávací akt alebo iné predpisy vyžadovať určitý spôsob vykonania skúšky.

Článok 35 PPWR – metóda musí poskytovať spoľahlivý výsledok

Kľúčovým bodom nie je samotný názov laboratória, ale kvalita použitej metódy.

Článok 35 sa vzťahuje na skúšky, merania, výpočty a metódy hodnotenia používané na účely preukázania zhody.

V praxi by metóda mala byť vhodná pre skúmaný parameter a zabezpečovať výsledok, ktorý možno spoľahlivo použiť pri posudzovaní zhody.

Pri výbere metódy over:

• či meria správny parameter,
• či jej rozsah zahŕňa úroveň požadovanú PPWR,
• či je výsledok dostatočne presný,
• či je metóda opakovateľná,
• či zohľadňuje aktuálny stav poznatkov a techniky,
• či zodpovedá platným normám alebo metodike, ak boli stanovené.

Ako objednať laboratórnu skúšku pre potreby PPWR?

Nezasielaj laboratóriu požiadavku „prosím preskúmať PPWR“.

Dobrá objednávka by mala uvádzať:

1. druh obalu,
2. presný materiál a variant,
3. určenie obalu,
4. konkrétne ustanovenie alebo parameter, ktorý chceš preukázať,
5. požadovanú limitnú hodnotu, ak existuje,
6. očakávanú metódu alebo normu, ak sa uplatňuje,
7. požadovanú medzu stanoviteľnosti,
8. spôsob identifikácie vzorky v správe.

Takto sa vyhneš správe, ktorá vyzerá profesionálne, ale neposkytuje odpoveď na otázku vyžadovanú PPWR.

Čo by mala obsahovať správa o skúške použitá v dokumentácii PPWR?

Ako vybrať vzorku na skúšku PPWR?

Skúška nie je užitočná, ak vzorka nereprezentuje materiál, ktorý sa skutočne používa vo výrobe.

Pred odoslaním vzorky sa oplatí zaznamenať:

• kód obalu,
• kód materiálu,
• dodávateľa,
• číslo šarže, ak je relevantné,
• verziu receptúry,
• dátum výroby alebo odberu,
• osobu zodpovednú za odber.

Pri viacvrstvovom alebo viaczložkovom obale treba tiež určiť, či sa skúša:

• hotová jednotka,
• konkrétna vrstva,
• surovina,
• povlak,
• každý komponent samostatne.

Závisí to od požiadavky, ktorá sa má preukázať.

Možno jednu správu použiť pre viacero obalov?

Niekedy áno, ale reprezentatívnosť treba odôvodniť.

Napríklad niekoľko SKU môže používať presne ten istý:

• kartón,
• materiál,
• fľašu,
• fóliu,
• uzáver.

Ak skúmaná vlastnosť vyplýva z identického materiálu a konštrukcie, jedna správa môže potenciálne predstavovať dôkaz pre viacero použití.

Dokumentácia by však mala uvádzať:

správa → skúmaný materiál → kritérium reprezentatívnosti → typy obalov zahrnuté vo výsledku.

Samotná podobnosť obchodného názvu výrobku nestačí.

Kedy treba zopakovať skúšku PPWR?

Laboratórny výsledok by sa nemal považovať za časovo neobmedzený certifikát nezávislý od zmien.

Opätovné posúdenie môžu vyžadovať:

• zmena dodávateľa,
• zmena suroviny,
• zmena receptúry,
• zmena pigmentu,
• zmena povlaku,
• zmena lepidla,
• zmena podielu recyklátu,
• zmena výrobného procesu,
• zmena konštrukcie obalu.

Nie každá zmena automaticky znamená zopakovanie každej skúšky. Treba posúdiť, či môže ovplyvniť skúmanú vlastnosť.

Najlepší spôsob plánovania skúšok: matica požiadavka → dôkaz

Namiesto vytvárania zoznamu skúšok pre celú spoločnosť sa oplatí pre každý typ obalu vytvoriť maticu:

Takýto model obmedzuje riziko nedostatku potrebných skúšok aj náklady na zbytočné testovanie všetkého „pre istotu“.

Čo laboratórium nepotvrdí jedným „certifikátom PPWR“?

Laboratórium môže skúmať konkrétne parametre. Nenahrádza výrobcu pri úplnom posúdení zhody obalu.

Jedna správa automaticky nepotvrdzuje:

• všetky požiadavky článkov 5 – 12,
• správnu úlohu hospodárskeho subjektu,
• úplnosť technickej dokumentácie,
• správnu minimalizáciu, ak sa skúmalo výlučne chemické zloženie,
• obsah recyklátu, ak skúška nie je na tento účel určená,
• konečnú recyklovateľnosť podľa budúcich kritérií len preto, že základný materiál je recyklovateľný,
• celkovú zhodu obalu len preto, že PFAS sú pod limitom.

Preto formulácia:

„obal preskúšaný na PPWR“

je príliš všeobecné bez uvedenia skutočného rozsahu skúšky.

Najčastejšie chyby pri objednávaní skúšok PPWR

• nákup univerzálneho „balíka PPWR“ bez analýzy požiadaviek;
• skúšanie každého obalu presne rovnakým súborom metód;
• objednávka „prosím skontrolujte PPWR“ bez uvedenia parametrov;
• skúšanie vzorky, ktorej kód sa neskôr neobjaví v správe;
• použitie výsledku pre iného dodávateľa alebo iné zloženie;
• chýbajúce overenie medze stanoviteľnosti;
• zamieňanie celkového fluóru s obsahom PFAS;
• považovanie jednej správy za potvrdenie celého PPWR;
• opakované vykonávanie nákladných skúšok napriek existencii spoľahlivej, aktuálnej správy pre identický materiál;
• chýbajúce opätovné posúdenie po významnej zmene materiálu;
• skúšanie budúcej požiadavky podľa súkromnej metódy a prezentovanie výsledku ako oficiálnej triedy PPWR;
• chýbajúce prepojenie správy s technickou dokumentáciou.

Skúšky pre vyhlásenie PPWR – kontrolný zoznam pred odoslaním vzorky

1. Identifikuj presný typ obalu.
2. Urči jeho verziu.
3. Urči požiadavky PPWR, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú.
4. Skontroluj dokumentáciu dodávateľov.
5. Urči existujúce medzery v dôkazoch.
6. Vykonaj analýzu rizika nesúladu.
7. Urči, či skúška danú medzeru skutočne uzatvára.
8. Vyber správnu metódu.
9. Skontroluj požadované medze stanoviteľnosti.
10. Vyber reprezentatívnu vzorku.
11. Označ kód, verziu a dodávateľa vzorky.
12. Odovzdaj laboratóriu konkrétny cieľ skúšky.
13. Po prijatí správy skontroluj metódu a výsledok.
14. Prepoj správu s požiadavkou PPWR.
15. Prepoj správu so správnym typom obalu.
16. Zaznamenaj obdobie, počas ktorého je výsledok reprezentatívny pre používanú verziu.
17. Urči, ktoré zmeny by mali spustiť opätovné posúdenie.

Ako spravovať správy zo skúšok pri stovkách obalov?

Pri veľkom portfóliu môže byť najdrahšou chybou nielen chýbajúca skúška, ale aj opakované objednávanie toho istého testu.

Jeden materiál sa môže používať v niekoľkých desiatkach typov obalov.

Ak je správa správne opísaná a možno preukázať jej reprezentatívnosť, systém by mal umožniť použiť jeden dôkaz vo všetkých príslušných posúdeniach.

Preto je potrebný vzťah:

správa → materiál → dodávateľ → verzia → požiadavka PPWR → typy obalov.

Po zmene materiálu by mal systém označiť, ktoré posúdenia vychádzajú zo starej správy a vyžadujú preskúmanie.

Aké skúšky sú potrebné pre vyhlásenie PPWR – najdôležitejšie závery

Neexistuje univerzálny zoznam skúšok PPWR povinný pre každý obal.

Rozsah vyplýva z požiadaviek uplatniteľných na konkrétny typ, dostupných údajov a rizika nesúladu.

V niektorých prípadoch je laboratórna skúška najspoľahlivejším dôkazom – najmä pri stanovených limitoch látok. V iných môže byť vhodným dôkazom špecifikácia, výpočet, dokumentácia o pôvode materiálu, funkčný test alebo posúdenie podľa harmonizovaného kritéria.

Najlepší postup teda vyzerá takto:

požiadavka → existujúce údaje → analýza rizika → medzera → správna metóda → výsledok → technická dokumentácia → EÚ vyhlásenie o zhode.

Vďaka tomu spoločnosť skúša to, čo je skutočne potrebné preukázať, namiesto vykonávania náhodného balíka testov a stále bez istoty, či je dokumentácia úplná.

FAQ – skúšky obalov pre vyhlásenie PPWR